SNINSKÝ FUTBAL: život - mladosť, pohyb - radosť, pôžitok a droga

30.09.2017, Šéfredaktor
V rámci 90 rokov činnosti sninského futbalu odovzdali 76 ocenení.

Mesto Snina udelilo ďakovné listy za obetavý prístup v oblasti športu futbalovým hráčom, trénerom, funkcionárom alebo iným, ktorí boli či stále sú v tejto oblasti aktívni. Dovedna bolo pripravených na odovzdanie 76 ocenení, v drvivej väčšine našli majiteľa, i keď v niektorých prípadoch iba u rodinných príslušníkov, keďže už nie sú medzi nami.

image

Čo pre Vás znamená futbal? Ako si spomínate na sninské futbalové časy?

Pavol DIŇA: „Vďaka futbalu som tým, čím som, od chlapca, cez aktívny vek, aj dnes sa mu venujem a bude tomu tak stále, kým budem... Vo futbale som mal úlohu strelca, góly robia futbalistu populárnym, asi sa o mne popísalo trochu viac, no myslím, že povahou som ostal stále Sninčanom.“

Štefan CZETO: „Po zdraví nasleduje na mojom rebríčku hodnôt futbal. Som poctený, že pri príležitosti osláv deväťdesiatky sninského futbalu si spomenuli aj na mňa, lebo práve v Snine začal môj vážnejší futbalový život, keď som tu prišiel v roku 1962. Práve odtiaľ som sa dostal do veľkého futbalu ako rozhodca v roku 1975, keď som tu skončil s hráčskou aktívnou činnosťou. I keď som sa rozbehol v rozhodcovskej činnosti, stále som býval v Snine a až po postupe do ligy došlo k presťahovaniu sa do Michaloviec. Moje prvé futbalové kroky sa však stále viažu k Snine a je to aj z pohľadu rodiny, s manželkou máme tri deti a všetci sú Sninčania. Dodnes mám k Snine vrelý vzťah, mám tu kopec priateľov, rád toto mesto navštevujem.“

František HANC: „Okrem rodiny a zdravia, ktoré sú na prvom mieste je ďalšou súčasťou života práve futbal. Od malička, začal som ako sedem – osemročný, teraz mám štyridsaťtri, stále som pri futbale a vyzerá to tak, že práve pri futbale to „doklepem“ aj pracovne.“

Marek LUKÁČ: „Jednoduchá otázka i odpoveď – futbal znamená v mojom živote veľmi veľa, obetoval som mu veľa, ale v histórii nechcem hľadať mínusy, lebo som človek pozitívny. Teším sa aj súčasnej situácii v Snine, som rád, že si ešte môžem zahrať na úrovni okresnej súťaže, zdravíčko mi slúži, že môžem pomôcť sninskému futbalu ako tréner v kategórii U-19.“

Július URDA: „Futbal, to je môj život. Keď som prišiel do Sniny z Českých Budějovíc, mal som tu aj bratov, všetci sme sa stretávali na ihrisku. Hneď sme „vykopali“ aj divíziu, prišiel k nám Emil Spišák, Mihalík z Prešova, dodnes na tieto krásne časy rád spomínam.“

Ján MUCHA st. (otec brankára Jána Muchu): „Futbal je moje všetko, so synmi som futbalom žil a žijem dodnes. Spoznal som vďaka nemu rôzne časti sveta, mal som možnosť zúčastniť sa majstrovstiev sveta, majstrovstiev Európy, zážitkov, krásnych je neskutočne veľa.“

Ján BENKO: „Futbal je moja mladosť. Do Sniny som prišiel v roku 1958, bol som tu takmer tridsať rokov. Prakticky celý čas som prežil vo výrobe podniku Vihorlat a na futbalovom ihrisku, vybudovali sme veľmi pekný areál, v ktorom sa podarilo dosiahnuť aj viacero pozoruhodných výsledkov. Možno povedať, že sme vtedy tvorili základ terajšieho futbalu v Snine.“

Jozef ŠTAFURA: „Som tu krátku dobu, preto ma ocenenie veľmi potešilo, vážim si ho, zároveň ma zaväzuje, aby som aj v budúcnosti pokračoval vo svojej práci v tomto klube tak, aby sa zbierali len úspechy. Takáto akcia mi opäť dala možnosť zaspomínať si na kariéru, človek je vždy šťastný, ak v závere trénerskej kariéry príde aj ocenenie.“

Jozef KRIVJANČIN: „Futbal je radosť, pôžitok, s futbalom som veľa zažil i dosiahol. V žiackych rokoch som začínal v Humennom, v seniorskom veku som prešiel viacerými slovenskými i českými klubmi. Som spokojný, z terajšieho dňa mám radosť.“  

Dušan MIŠKO: „Ťažká odpoveď na jednoduchú otázku... Futbal je pohyb a pohyb znamená život. Som rodený Sninčan, vyrastal som na tráve, potom na škáre a skončil som opäť na tráve. Futbal mi dal veľmi veľa, stal sa mi súčasťou života.“     

Michal SKALA: „Futbal je môj život, odmala som bol športový typ – behať, skákať, hrával som volejbal, basketbal, môj otec bol učiteľom telesnej výchovy, takže som prakticky vyrastal v telocvični. Rozhodoval som sa medzi volejbalom a futbalom, zvíťazil zelený trávnik. Dobrá voľba, zažil som s ním veľmi veľa, futbalovú vojnu, civil, pekné časy, rád sa ne spomínam.“

Michal KOPEJ: „Pozvánka ma potešila, stále veľmi dobre padne, keď sa stretne stará partia, aj mladší futbalisti a máme si o čom porozprávať. Stretol som veľa kamarátov, bývalých spoluhráčov, z mužstva slovenských internacionálov Faktora, Zvaru, nikdy neviete, kedy a s kým príde možnosť porozprávať sa o futbale, ktorý vás sprevádzal celý život. Snine prajem všetko dobré, rozvoj mestu i futbalu, lebo ak sa bude dariť mestu, prídu aj futbalové úspechy.“

Marián HREŽÍK: „Futbal je droga! Fenomén, bez neho sa nedá žiť, v domácnosti potrebujeme viac televízorov, lebo manželky by sa stále iba hnevali, že im prepíname programy... (smiech) Už trochu vážnejšie – je to šport číslo jeden, aktuálne špička na Slovensku, teším sa, že máme takých reprezentantov, aké nám robia meno v Európe. Do Sniny som prišiel v roku 1976, ručne som budoval tréningovú trávnatú plochu, prešlo štyridsaťjeden rokov a na jej miesto nastúpila umelá tráva. Špička, veľmi sa tomu teším, mládež má v klube opäť vyššie futbalové podmienky na svoj rozvoj.“   

Štefan LAHOVIČ: „Vyrastal som v chudobných pomeroch a iného kultúrneho alebo športového vyžitia nebolo. Pochádzam z Humenného, býval som na nižnom konci, spravili sme si s chlapcami „uličnú“ jedenástku, práve futbal mi vypĺňal všetok voľný čas. Ako žiak som sa stal futbalistom Lokomotívy Humenné, nasledovala kategória dorastu, mužské áčko. Po jednom nedorozumení v ČSAD, kde som bol zamestnaný, som sa ocitol v Snine, práve kvôli pracovnej povinnosti, s čím súvisela aj zmena futbalovej činnosti. Sninské časy boli pekné, futbal mám stále rád.“

Jozef VAĽKO: „S futbalom sa mi spája veľa krásnych zážitkov, ešte viac entuziazmu pri zápasoch tak v časoch hráčskych alebo neskôr, keď som bol v pozícii trénera.“

Michal VAĽKO: „Futbalu som sa oddal od desiatich rokov, začínal som v Sabinove, v štrnástich rokoch som prišiel školsky do Sniny, s čím súvisel aj môj vstup do sninského futbalu. Aktívne som tu hrával, neskôr trénoval, bol som v pozícii manažéra Spartaka Vihorlat Snina, s futbalom som žil a žijem dodnes, obaja synovia mi hrali, teraz mi robí futbalovú radosť vnuk.“

Jozef FILIP: „Futbal je môj celý život. Veľmi rád si spomínam na všetko, čo som v spojitosti s futbalom prežil. Boli to krásne roky. Keby som ešte raz mohol a mal niečo v živote robiť, opäť by som sa venoval iba futbalu, ktorému vďačím za veľa.“

Prečítané: 271x