Nemali čisté hlavy a tak to aj vyzeralo

01.12.2018, Šéfredaktor
R. Kačala na odchode z Tatrana, kde to podľa neho poriadne škrípe

 

Zdá sa, že v Tatrane Prešov ani po vypadnutí z najvyššej súťaže nepoľavili problémy. Postavenie najstaršieho klubu v II. lige po jeseni  je toho dôkazom. A ktovie, ako to bude v budúcom roku, lebo niektoré indície naznačujú, že sa neblýska ani zďaleka na lepšie časy. Podľa všetkého káder prejde v zime zmenami a nie je vylúčené, že niektorí hráči si to namieria inam. Jedným z nich je Richard Kačala, ktorého sme požiadali o rozhovor na aktuálnu tému mapujúcu situáciu v prešovskom klube.

image

 

Z odchovancov Tatrana ste najstarším hráčom, hoci máte iba 27 rokov a po legionárovi Hošekovi ste druhým najstarším v tíme. Aj z toho vidno, že tomuto tímu chýbala v prvej časti herná skúsenosť. Je váš vek a to že ste takpovediac staršinom v šatni nejakou výhodou?

„Má to výhody aj nevýhody. Skôr majú mladí šancu presadiť sa a ja si tým pádom uvedomujem svoj vek a inak rozmýšľam o futbale.“

V decembri vám končí kontrakt, už ste aj rokovali s funkcionármi o jeho prípadnom predĺžení?

„Nie je s kým momentálne rokovať o novej zmluve a ja som na 99 percent rozhodnutý, že odídem z tohto klubu.“

Ako tomu rozumieť, že nie je s kým rokovať, však klub má svoju funkcionársku štruktúru a platených ľudí?

„Pán Trávniček nechodí na štadión a s nikým nekomunikoval o novej zmluve a momentálne sa nevie, čo bude ďalej, lebo sa nikto nevie spojiť s majiteľom klubu. Nateraz je to  značne komplikované...“

Určite ešte budete oslovený, ale i tak trváte na svojom postoji?

„Rozmýšľam o tom, že budem pracovať a popri tom hrať futbal, lebo mám rodinu, hypotéku a futbalom sa na Slovensku uživiť nedá. Preto sa chcem uberať iným smerom.“

Okrem Tatrana, ktorého ste odchovancom, ste pôsobili aj v iných tímoch u nás i v cudzine, naposledy vo Zvolene pred viac ako dvoma rokmi. Aký dres si mienite obliecť?

„Mám nejaké ponuky, ale musím sa správne rozhodnúť, lebo mám ponuku aj z práce, takže ide o to, aby to akceptoval i nový klub. Takže nič profesionálne a ak, tak maximálne do leta, lebo potom sa mienim odraziť v zamestnaní a popri tom by som uprednostnil amatérsku podobu futbalu. Nechcem však nič konkretizovať, ponuka je podľa mňa dobrá, ale nerád by som predbiehal. Ide o Slovensko, v prípade zahraničia by to muselo byť lukratívne, aby som opustil rodinu.“

Čo vás primalo k odchodu – vypadnutie z I. ligy alebo takpovediac podoba agónie v Tatrane?

„Tri-štyri roky dozadu klub nefunguje na takej úrovni, ako by mal a to bolo aj vtedy, keď sme boli medzi elitou. Takže ma to prestalo baviť a keby som mal zostať ako profesionál, veľa vecí by sa muselo radikálne zmeniť. Nejde len o peniaze, ale celkovú klímu a ďalšie skutočnosti.“

Keby bol Prešov na tom v tabuľke lepšie, uvažovali by ste rovnako?

„Myslím si, že áno, lebo nefunguje už nič a museli by sa zmeniť ľudia, ktorí by to hlavne chceli robiť a Tatran by sa musel uberať iným smerom. Keby to tak bolo už predtým, tak sme v prvej trojke, nie na dvanástom mieste. A k tomu, či podobne ako ja uvažujú aj ostatní, iba toľko, že každý zváži svoje možnosti a ambície i pomery v klube.„

Tatran balansuje na hranici zotrvania, ako odhadujete jarné boje?

„Sme ašpirantom na zostup, ale verím, že k tomu nepríde. Tatran si to nezaslúži, ale futbal robia ľudia a  tým je povedané všetko...“

Výsledky boli iste ovplyvnené aj pomermi v klube, nemali ste zrejme čisté a na futbal koncentrované hlavy.

„Presne tak, chýbajú nám stále vyplatené za ostatné mesiace – od septembra - výplaty a rovnako to bolo aj v lete, keď meškali mzdy za tri mesiace. To si nemôžem dovoliť, som predsa živiteľom rodiny. A keď sme sa na to pýtali, nikto nič nevedel... Akurát pán tréner Mišovec sa to snažil riešiť, vyvolával majiteľovi aj generálnemu manažérovi. Nič to však nepomohlo.“

Takže ste aj rád, že odchádzate?

„Neodchádzam s ľahkým srdcom, bude mi smutno za trénermi, spoluhráčmi, za klubom, však som tu dvadsať rokov, ale život ide ďalej a musím myslieť na budúcnosť. Budem držať spoluhráčom prsty, a celkove Tatranu, aby nedopadol tak ako futbal v Košiciach. Verím, že niektorí chlapci si zahrajú aj na novom štadióne a v Prešove budú raz tiež európske poháre, ale dovtedy sa bude musieť všetko podstatné zmeniť.“

Prečítané: 1469x