Kým môže pomôcť, tak prikývne

10.03.2018, Šéfredaktor
M. Lipčák už poškuľoval po odchode z brány, ale nechal sa zlomiť

Aj v nižších súťažiach účinkujú osobnosti, ktoré s futbalom kadečo prežili a ich meno stále rezonuje v povedomí fanúšikov. Do tejto sorty patrí určite Martin Lipčák, gólman, ktorý sa objavoval v jeseni vo svätyni piatoligovej Demjaty v skupine Šarišskej. To, že tento 42-ročný matador prišiel do tejto súťaže, „spískal“ Stanislav Šesták.

image

Zbehlo sa to narýchlo, Stano ma takmer mesiac lámal. Ja som spočiatku príliš nechcel už chytať. Niežeby ma to nebavilo, ale bol som rozhodnutý zavesiť brankárske rukavice na klinec a hovoril som si, že budem sa venovať len trénovaniu v popradskom áčku a devätnástke. Nakoniec ma predsa zlomil a tak sme sa dohodli na účinkovaní v Demjate. Išiel som tunajšiemu tímu pomôcť,“ podotkol skúsený ochranca svätyne, ktorý predtým pôsobil v druholigovej Haniske. Piata liga bola značným cúvnutím, ale preňho už je jedno, či nastupuje v druhej alebo piatej lige. Po návrate z Čiech, kde som bol osem rokov a Karviná mi už nepredĺžila zmluvu, som sa dohodol s majiteľom Hanisky a trénerom Rybárom, avšak bolo to skôr na báze trénovania brankárov. Na jar sa však situácia zmenila, druhý brankár kvôli práci nestíhal tréningy, preto bolo rozhodnuté, že jarnú časť absolvujem ja. Preto som pomohol a nastúpil som v niektorých zápasoch. Potom som zamieri do Popradu.“

Predvlani sa ocitol pod Tatrami a vlani sa upísal na spoluprácu aj s Demjatou. Povinnosti v FK a Demjate mi nekolidovali, preto som mal súhlas od prezidenta klubu, aby som si ešte zachytal aj v regionálnej súťaži. Pokiaľ nastal nejaký termínový sklz, tak, samozrejme, prednosť mal Poprad. Aj preto som niekedy chýbal na zápasoch Demjaty, no niekedy som sa objavil i na tréningoch, hoci dohoda znela tak, že budem chodiť iba na piatoligové stretnutia. Najprv to bolo tak, že budem chytať len v domácich vystúpeniach, no občas som chodil i na duely vonku.“ M. Lipčák priznal, že hoci sa pohyboval aj v najvyššej súťaži, predsa sa už kedysi objavil i v regionálnych zápoleniach (Neded) a preto nemal problém zapadnúť do V. ligy. Pravdaže, súperi mali značnú dávku motivácie prekonať ho a tí, ktorým sa to podarilo, si to cenili, lebo meno Lipčák je stále pojem. Však hájil farby FC VSS Košice, Trenčína, Trnavy, Petržalky či tímov v Maďarsku aj Česku a pričinil sa o zisk Slovenského pohára (reprezentoval tiež na olympiáde v Sydney).

Každý duel – a je jedno, za ktorý tím nastupujem – beriem rovnako seriózne, vážne, snažím sa odviesť maximum a podržať spoluhráčov. Pozerám sa na to ako na prvoligové zápolenie, nie piatoligové - bez nejakých náznakov zľahčovania si povinností. Postavím sa medzi žrde a snažím sa odviesť to, čo vo mne ešte je. Musím sa priznať, že v jeseni som neinkasoval taký gól, ktorý by ma v noci mátal,“ usmial sa M. Lipčák. Na otázku, či v Demjate ešte zostáva, tak odpovedal neurčito, že sa ozvali aj ďalšie tímy z regiónu. Ešte sa budem o tom so Stanom rozprávať, nemám s tým problém, pokiaľ by mal väčší priestor dostať mladý gólman v mužstve. Takže to nechávam otvorené, či budem prípadne pomáhať niekomu inému,“ poznamenal borec, ktorý na otázku, či by si trúfol ešte nebodaj na druhú ligu, odpovedal uvážlivo s tým, že pravidelne netrénuje, ale zdravotne je na tom dobre a keby sa zapojil do systematickej prípravy, tak by aj druhú ligu „zmákol“. A dokedy bude v bráne – do päťdesiatky? To azda nie... Nezamýšľam sa však nad tým. Ak budem cítiť, že môžem ešte záujemcovi pomôcť, tak budem v bráne. Akonáhle príde však štádium, že by som mužstvu nemal čo dať, tak to definitívne zabalím.“

Prečítané: 188x