29.11.2019, Šéfredaktor

Hráčske hviezdy regiónu

29.11.2019, Šéfredaktor
V Sále Bačíkova v Košiciach v piatok vyhlásili Jedenástku roka III. ligy VsFZ za rok 2019.
image

 Iba po druhý raz v histórii sa stalo, že Jedenástka roka je zložená iba z hráčov štyroch klubov. K podobnej situácii došlo v sezóne 2007/08, keď sa hodnotila Jedenástka sezóny. Vtedy padol aj rekord, ktorý sa bude len ťažko prekonávať, lebo Poprad mal v ideálnom výbere 8 hráčov! Po jednom mali zastúpenie Bardejov, Lokomotíva Košice a Vysoké Tatry. 



PETER BARTOŠ (Odeva Lipany)

(brankár - nar. 29. 10. 1989)

Terajšia III. liga sa mu páči, lebo jej špička je veľmi vyrovnaná, o čom svedčia aj minimálne bodové rozdiely v tabuľke, takže každý čaká na potknutie svojho rivala. Preto má súťaženie potrebný náboj. Keďže v tejto súťaži chytá už dlhšie a so spoluhráčmi si v obrannej činnosti udržuje dobrý štandard, možno aj vďaka tomu mu teraz patrí post brankárskej jednotky v regionálnej jedenástke. Napokon, inkasoval málo gólov a dosť zápasov odchytal s čistým kontom. Aká to nakoniec bude súťažná sezóna, to sa ukáže až po jej skončení. Jeho najúspešním bol zatiaľ ročník 2017/18, v ktorom Lipany vyhrali III. ligu a postúpili do druhej najvyššej súťaže. Pokiaľ ide o samotnú tohtoročnú súťaž, udržuje si dobrý štandard a prináša veľa kvalitných a zaujímavých zápasov, ktoré lákalú do hľadísk pekný počet divákov. A to je dobré, lebo futbal sa má hrať pre nich. A pokiaľ ide o neho, jeho ďalší hráčsky osud bude vždy závisieť hlavne od zdravia.


LUKÁŠ ŠIMKO (1.FC Tatran Prešov)

(pravý obranca  - nar. 30. 6. 1999)

Prešovský rodák mal prvého trénera Martina Mathého. Skôr, ako sa objavil v seniorských zeleno-bielych farbách, hral 177 cm vysoký futbalista v neďalekom Veľkom Šariši a v prešovskom klube FAM. V  treťoligovej súťaži sa mu páčilo nasadenie hráčov, ale už menej kvalita hracích plôch, ktorá nepriaznivo ovpyvňuje hru. Myslí si, že do Jedenástky roka sa  dostal zásluhou dobrej hry celého kolektívu, Pochaľoval si Ivanka - Maceja,  s ktorým sa mu dobre spolupracovalo na čiare. Súčasná kvalita III. ligy prevýšila jej úroveň, čo je dobré plus pre futbal. Za najlepšieho hráča považuje Petra Lupča. Táto súťaž je dobrou prípravou pre mladých hráčov vypracovať sa v seniorskom futbale na vyššiu úroveň.


MAREK BABJAK (MFK VRANOV)

(obranca - nar. 7. 2. 1987)

Aj keď je trebišovským rodákom, tento 185 centimetrov vysoký zadák sa učil abecedu najpoplárnejše hry pod dohľadom trénera Jána Ťaska. Futbal hral v Bystrom, Dlhom Klčove, a, pochopiteľne, vo Vranove, odkiaľ sa dostal už druhýkrát do Jedenástky roka zo súťaže, ktorú považuje za veľmi vyrovnanú, a aj preto je z nej veľmi ťažko vybrať najlepšieho hráča. Osobne však za hráča III. ligy považuje svojho klubového spoluhráča Matúša Digoňa, ale súčasne poznamenáva i to, že s každým hráčom kolektívu sa mu hrá dobre. Svoju pozvánku do  Jedenásky roka považuje ako odmenu za dobré výkony na ihrisku, O samotnej súťaži hovorí, že je z roka na rok atraktívnejšia pre fanúšikov aj preto, že pre fanúšikov sú lákadlom najmä mužstvá, ktoré zostúpili z vyššej súťaže. O svojej budúcnosti nechce veľmi hovoriť, lebo všetko ďalej bude závisieť od zdravia a rodiny.  


VLADIMÍR PYDA  (Odeva Lipany)

(útočník - 6. 6. 1995)

Pred príchodom do lipianského klubu hral za FK Čirč, Partizán Bardejov a Šarišské Michaľany, ale súťažne nikdy za Starú Ľubovňu, hoci tá je jeho rodiskom. Za klad III. ligy považuje to, že hráči majú možnosť a jedinečnú príležitosť sa zviditeľniť a postupovať vyššie vo svojej futbalovej kariére. V neposlednom rade tým najúspešnejším ponúka aj možnosť stretnúť sa s profesionálnejším prístupom k príprave, ktorý veľmi pozitívne vplýva na športový charakter každého jednotlivca na ceste hrať II. ligu. Na druhej strane všetkých aktérov asi trápia nekvalitné hracie plochy. Usudzuje, že do Jedenástky roka sa dostal zrejme zásluhou dobrej hry i streleným gólom. V tomto trende by chcel pokračovať aj ďalej.To všetko sa časom potvrdí, alebo vyvráti.


IGOR KOMJATÝ (FK Humenné)

(ľavý obranca - nar. 20. 7. 1991)

Narodil sa v Humennom, kde v súčasnosti obklieka aj treťoligový dres miestneho  FK. Jeho prvým trénerom bol Štefan Komjatý a aj vďaka nemu mal 187 centimetrov vysoký zverenec už pestré hráčske zástavky. Veď hral v Nižnom Hrušove, v FC Lokomotíva Košice, v Radvani nad Laborcom, v Čechách v Slavoji Vyšehrad, v Slovane Velvary a po návrate na Slovensko si obliekol dres FK Soľ a teraz FK Humenné. V III. lige považuje za najlepšieho hráča Kanuho z Nigérie. Páčilo sa mu, že táto súťaž bola vyrovnaná, ale nepáčili sa mu verdikty viacerých rozhodcov. Za svoju nomináciu do Jedenástky roka vďačí vyrovnaným výkonom v súťaži, a tiež nominácii do výberu VsFZ. Tohtoročná sezóna nebola jeho najúspešnejšia, lepšiu totiž -  ako hovoril - mal počas pôsobenia v pražskom Slavoji Vyšehrad. O regionálnej súťaži hovorí, že je dobrou školou pre mlaď, ktorá sa má kde zdokonaľovať. Jeho by zasa potešilo, keby si mohol zahrať vo vyššej súťaži.


MAREK MIHOK (FK Humenné)

(stredopoliar - nar. 23. 9.1991)

Stredový hráč s výškou 181 centimetrov za futbalovou loptou pochodil veľa. Veď posúďte - hral za Kračúnovce, Veľký Horeš, Teslu Stropkov, MFK Vranov a teraz oblieka dres FK Humenné. V súťaži sa mu páčilo to, že každý zápas bol špecifický iný. Prakticky nezažil prechádzkový duel. Keďže je v Jedenástke roka, myslí si, že to bol doteraz jeho najlepší ročník, aký zažil doteraz. Azda aj preto mu tréneri a kluboví funkcionári asi nedôverovali náhodne. So spoluhráčmi Lukášom a  Kovalčíkom už hrajú spolu dlhšie, takže si zvykli v stredovej formácii  počas hry na seba. Terajšiu súťaž považuje za veľkého pomocníka pre mladých hráčov, ktorí sa v nej môžu zdokonaľovať, pripadne to skúsiť raz vo vyššej súťaži. A v samostnej III. lige ako pokračovať úspešne v kariére, tak a v neposlednom rade sa stretnúť s pravým profesionálnym prístupom vo futbale.


LUKÁŠ KULICH (FK Humenné)

(stredopoliar - nar. 12. 11. 1987)

Vranovský rodák už preskákal na futbalovom poli tiež dosť, Začínal pod dohľadom trénera Juraja Lehockého a potom hral v kluboch 1. FC Košice, FK Soľ,  MFK Vranov, Slavoj Trebišov a teraz v FK Humenné. Za najlepšieho hráča III. ligy považuje Matúša Digoňa a o najvyššej regionálnej súťaži si myslí, že je pekným prínosom pre futbal. Tým myslí predovšetkým na mladých hráčov, ktorí majú jedinečnú možnosť ukázať sa a zdokonaliť svoj talent. Treťoligové zápasy sú zaujímavé, boj o postup je zatiaľ veľmi vyrovnaný. Vlani vo Vranove, a vlastne už nieľkoľko rokov, sa mu darilo. A keďže to nebolo ináč ani v tejto  sezóne, ušla sa mu, ako hovorí, miestenka aj v Jedenástke roka. Z terajšieho mužstva Humenného sa už dhšie pozná s Erikom Streňom, Marekom Mihokom a Filipom Serečinom, čo sa veľmi priaznivo odzrkadľuje aj na hre celého kolektívu pod Vihorlatom.


MATÚŠ DIGOŇ (MFK Vranov)

(stredopoliar - nar. 18. 11. 1988)

Počas hráčskej kariéry, ofenzívny stredopoliar, ktorý začínal v materskom klube v Giraltovciach u trénera Jána Čižika, hral odvtedy už aj v košických kluboch MFK, v Lokomotíve a teraz nosí vranovský dres. Roky podáva kvalitné výkony, preto sa stal aj najčastejším účastníkom Jedenásky roka, v ktorej je už šiesty raz, čím je vlastne aj jej novým rekordérom. V súťaži sa mu páčili stretnutia popredných mužstiev, na ktoré prišlo  viac divákov, lebo vytvorili peknú a živú kulisu na štadiónoch. Táto súťaž je vstupnou bránou do II. ligy, čo je iste pekná výzva pre všetkých futbalistov. Vo Vranove sa mu hrá dobre, lebo je tam niekoľko výborných futbalistov. Preto nechce nikomu krivdiť, ani povyšovať niekoho nad ostatných. Ak však niekoho chce v súťaži vyzdvihnúť, potom je to klubový spoluhráč Babjak. A pokiaľ ide o ďalšiu budúcnosť Matúša? Všetko bude závisieť od zdravia, ktoré býva rozhodujúce. 


KRISTIÁN HIRKA (1. FC Tatran Prešov) 

(útočník - nar. 8. 2. 1955)

Jeho prvým trénerom v Tatrane bol Ján Molka, ale zato v doterajšej hráčskej kariére bol už aj v MŠK Žilina, v michalovskom Zemplíne, v MFK Liptovský Mikuláš, v Odeve Lipany a teraz hrá opäť v materskom klube. Terajšiu III. ligu vidí tak, že je v nej veľký kvalitatívny rozdiel medzi mužstvami hornej a dolnej časti tabuľky. Ako väčšina hráčov, tak aj on, za najlepšieho futbalistu súťaže považuje Matúša Digoňa. Za svoje zaradenie do Jedenástky roka vd'ačí celému hráčskemu kolektívu i tohtoročnej vlastnej výkonnosti, vrátane koncovky, ktorú v seniorskom veku mal zatiaľ najlepšiu. Hovorí tiež, že v Tatrane sa mu hralo so všetkými spoluhráčmi dobre, preto ozaj ťažko povedať s kým najlepšie. O svojej hráčskej budúcnosti sa vyjadril triezvo, slovami: ukážu to ďalšie majstrovské sezóny.


FILIP  SEREČIN (FK Humenné)

(útočník - nar. 4. 10. 1989)

Košický rodák začínal s futbalom v 1. FC u trénera Juraja Košča. Počas doterajšej kariéry 185 centimetrov vysoký futbalista toho skúsil veľa. Doma totiž hral v MFK Košice, v Michalovciach, v Ružomberku a teraz v Humennom, v zahraničí zasa obliekal dresy Šachťaru Karaganda, a tiež Babatsu Jerevan.  V III. lige sa mu nepáči prístup niektorých rozhodcov k hre i viaceré nekvalitné štadióny, ináč však tvrdí: Všetko je  tu o.k. Myslí si, že do Jedenástky sa zrejme dostal aj kvôli gólom, ktoré nastrieľal v jeseni. V mužstve Humenného sa mu so všetkými spoluhráčmi hrá a spolupracuje dobre, čo sa prejavuje i na jeho výkonnosti aj preto, že táto sezóna bola strelecky jeho najúspešnejšia. Netají, že by si ešte raz rád zahral v niektorom zahraničnom klube. Samotnú najvyššiu regionálnu súťaž považuje ako dobrú liaheň pri výchove talentov, a tiež preto, že podporuje šport na regionálnej úrovni.


WISDON UDA KANU (MFK VRANOV)

(stredopoliar- nar. 27, 3, 1994)

Rodák z nigérijského Lagosu sa objavoval na poste stredového záložníka. Vranov nie je jeho prvou slovenskou zástavkou z tejto africkej krajiny. Tento 172 centimetrov vysoký futbalista sa u nás predstavil najskôr v Zlatých Moravciach, potom v Interi,  Spišskej Novej Vsi a teraz je vo Vranove. Ako sme sa dozvedeli, jeho prvým trénerom bol Branislav Ondáš. V našej III. lige sa mu páči disciplinovanosť hráčov a vzájomný rešpekt na ihrisku. Túto sezónu považuje za najúspešnejšiu, akú doteraz absolvoval vďaka hre v jednotlivých zápasoch. V terajšom klube sa mu s každým hráčom hrá dobre, ale najlepšie s Digoňom, Sitárčikom, Kapráľom, Babjakom a Bednárom. Myslí si, že táto súťaž je z roka na rok atraktívnejšia asi aj preto, že ponúka možnosť postupu do II. ligy. Nemá nikaké veľké plány a uvidí, čo príde...

Prečítané: 1206x