Futbalové laureátky
30.11.2018, Šéfredaktor

Futbalové laureátky

Jedenástka roka VsFZ žien 2018

 

FREDERIKA PAJONKOVÁ (Partizán Bardejov)

(brankárka - nar. 6. 9. 1992)

Jej materským klubom je FAM Poprad, kde prvým trénerom 170-centimetrov vysokej brankárky bol Milan Molnár. Mala zatiaľ pestrú hráčsku púť, lebo sa cez FAM Poprad dostala do ŠK Slovan Bratislava, KS Starówka Nowy Sacz, FK Poprad, Tatran Prešov a do dnešného Partizána Bardejov. Za svoj vzor považuje Máriu Korenčiovú, lebo ju naučila všetko, čo zo svojho umenia vie. Jej najbližšou túžbou je vyhrať ligu a Slovenský pohár. V uplynulej sezóne sa jej dobre hralo s Potengovou, lebo si na hracej ploche dobre rozumeli. Prekvapením pre ňu boli nevýrazné výkony Banskej Bystrice, ktorými zaostávala za historickým postavením klubu. Chýba jej aj väčšia kvalita všetkých súperov a tomuto želaniu aj zodpovedajúce zápasy.

TAMARA GMITTEROVÁ (Partizán Bardejov)

(pravá obrankyňa, nar. 23. 9. 1999)

Začínala v Partizáne Bardejov medzi chlapcami pod vedením trénera Slavomíra Siváka, ale svoje umenie potom vyskúšala v susednom ŠK Milenium 2000 Bardejovská Nová Ves i v Humennom, a odtiaľ sa vrátila domov. Po tohtoročnej sezóne vyhlásila, že úroveň súťaže sa zvyšuje, ale stále jej chýba väčší sponzorský a divácky záujem, čo je na škodu tohto pekného športu v ženskej ponuke. Z kolektívu nikoho nevyzdvihuje, povedala, že všetky hráčky na trávniku boli dôležité. Je sebakritická, lebo hoci sa po relatívne dobrých výkonoch dostala do elitnej jedenástky, myslí si, že aj keď sezóna nebola zlá, rovnako však ani najlepšia. Za svoj vzor považuje Sergia Ramosa, ktorý podáva vždy stopercentné výkony a možno sa na neho spoľahnúť. Pochopiteľne, nezabúda ani na vlastnú budúcnosť. Chce študovať na vysokej škole a pritom ju spestrovať futbalom. Iste pekné a pre budúcnosť dôležité spojenie.
 

Bc. ZITA BANÍKOVÁ (Lokomotíva Košice/FC Košice)

(stredná záložníčka, brankárka - nar. 3. 8. 1995)

Pred nástupom do terajšieho klubu si to s loptou vyskúšala v kluboch Štich Humenné, Ajax Pakostov a Zemplín Michalovce. Náš futbal sa jej páči, lebo hoci nemá zďaleka také podmienky ako mužský, dievčatá sú mu povďačné aj za to málo, čo majú, pretože aj málo často znamená veľa. Najdôležitejšie však je, že z tejto hry majú radosť. Pre jej ďalší rozvoj by bolo dievčat aj dosť, chýba však viac ľudí, ktorí by sa jej venovali. Ak sa dostala znovu medzi naše laureátky, za to môže ďakovať svojmu skvelému kolektívu a nakoniec i pozornosti FC Košice. A aj vďaka tomu všetkému to bola jedna z jej najúžasnejších sezón. Nechce nič prechvaľovať, ale môže spokojne vyhlásiť, že kolektív urobil za posledné dva roky veľký pokrok, čo je za dvojročné obdobie úžasné. Pochopiteľne, ak sa jej naskytne šanca, rada by to raz skúsila aj v zahraničí, a neskôr aj na trénerskom poli, ktoré ju tiež láka.

MAJA DIMITRIJEVIČ (Partizán Bardejov)

(stopérka - nar. 30. 3. 1991)

Začínala v klube Mašinac Niš a na Slovensku predtým hrala v Nových Zámkoch. Na Slovensku sa jej páči to, že vo všetkých kluboch sa snažia z roka na rok zvyšovať úroveň ženského futbalu. Aj ona sa o to snažila, a možno aj preto s výbornou podporou celého tímu ju po dobrých výkonoch tréneri zaradili do Jedenástky roka. Aj keď sa jej darilo, určite nemala radosť z toho, že klub nezískali titul a ani pohár, a tak sa neprebojovali ani do Ligy majstrov, hoci všetko bolo v v jeho rukách. V klube sa jej hralo dobre s Tamarou Gmitterovou a Nikolou Vagašskou. V samotnej súťaži ju nič mimoriadne neprekvapilo, lebo bola asi na rovnakej úrovni ako pred rokom. Jej plány? Momentálne sa zmluvne viaže k Bardejovu. S ním by chcela teraz získať titul, pohár i účasť v Lige majstrov. Vari, ako každý športovec má svoj vzor, jej je stopér Virgil van Dijk z FC Liverpool, lebo jeho nasadenie je príkladné a umenie pútavé. Aj preto sa pri svojej výške 171 cm chce poberať podobným smerom.

JANA SEDLÁKOVÁ (FK POPRAD)

(obrankyňa - nar. 13. 10. 1991)

Prvé futbalové kroky začala robiť v MFK Tatran Liptovský Mikuláš, kde ju tejto hre zaúčal tréner Martin Prieboj. Z materského klubu sa presťahovala do Popradu, kde sa 173-centimetrov vysokej obrankyni II. liga zapáčila preto, že je v nej veľa vyrovnaných družstiev, takže o každé víťazstvo treba bojovať. A čo by podľa jej mienky súťaži prospelo? V prvom rade viac účastníkov. Nominácia do Jedenástky ju dosť prekvapila, pretože po zranení potrebovala nejaký čas, kým sa stala oporou svojho kolektívu. Mala však aj tak úspešnú sezónu, ale myslí si, že má čo zlepšovať, aby tá nasledujúca bola ešte úspešnejšia. A pokiaľ ide o hru na ihrisku, najlepšie sa jej hrá vtedy, keď všetci ťahajú za jeden povraz. Za vzor si vybrala stopéra FC Liverpool Virgila van Dijka, lebo podáva kvalitné výkony. Dobre číta hru a má aj ukážkovú techniku s loptou. V našej súťaži ju najviac prekvapil materský klub Liptovský Mikuláš, ktorý sa po príchode nových hráčok výrazne zlepšil, takže oproti vlaňajšku je konkurencieschopným súperom. A v Poprade by mali radosť, keby sa tomuto kolektívu v najbližšom ročníku podarilo prebojovať do I. ligy.

VERONIKA GALAROVIČOVÁ (Partizán Bardejov)

(stredná záložníčka - nar. 21. 8. 1998)

Prvé dotyky s loptou zažila v Spišskom Podhradí za asistencie trénerov Vladimíra Komara a Vladimíra Šolca. Zo Spiša sa sťahovala do Bardejova, kde o súčasnej ligovej súťaži hovorí, že má stále vyššiu úroveň. Je v nej viac dobrých a vyrovnaných zápasov, čím sa zvyšuje aj jej kvalita. Toto všetko potrebuje už len väčší divácky záujem a podporu, ktorú by zaiste privítali všetky hráčky. Za tejto situácie ju teší, že sa aj ocitla v Jedenástke roka. Anketa ako by bola odpoveďou na to, že mala dobrý prístup k príprave i samotným zápasom. Je to pre ňu ďalšia inšpirácia a motivácia na futbalovej ceste. Napriek tomu sa domnieva, že to nebola jej najlepšia sezóna, lebo kolektívu sa všetky ciele nepodarilo splniť. V klubovej zostave si najlepšie rozumela s Majou Dimitrijevičovou, pretože bola oporou zadných radov. Sama nemá žiadny futbalový vzor, chce sa však posúvať stále vyššie. Rada by si zahrala s klubom Ligu majstrov a jedným zo vzdialenejších snov je zahrať si v niektorom zahraničnom klube.

 

MÁRIA MIKOLAJOVÁ (AC Sparta Praha)

(ofenzívna záložníčka - nar. 13. 6. 1999)

Pre zaujímavú hru ju zlákal OKŠ Spišský Hrušov, kde jej prvým trénerom bol Štefan Pravda, odtiaľ potom smerovala do neďalekej Spišskej Novej Vsi a neskôr do Bardejova. Jej súčasným klubom je česká Sparta Praha. Tejto futbalistke s výškou 168 cm chýba v našej ženskej súťaži väčšia návštevnosť, ktorá by bola pre dievčatá tiež povzbudzujúca. Počas sezóny sa snažila podávať stabilné výkony, ktoré jej otvorili cestu do Jedenástky roka. Ináč však túto sezónu nepovažuje za najúspešnejšiu, pretože sa kolektívu nepodarilo obhájiť prvenstvo v lige a nevyhral ani Slovenský pohár. Netají, že nikdy nemala žiadne hráčske vzory. Na druhej strane sa snaží usilovne pripravovať tak, aby podávala dobré výkony v klube i v reprezentácii. To je jej hlavné krédo.

LAURA ŽEMBERYOVÁ (Lokomotíva Brno)

(útočníčka, záložníčka - nar. 20. 8. 2001)

Začínala v 1. FC Tatran Prešov, kde jej prvým trénerom bol Patrik Durkač. Podľa jej názoru, terajšej I. a II. lige chýba k väčšej atraktívnosti predovšetkým záujem klubov, sponzorov a divákov. A svoj výber do Jedenástky roka vidí v tom, že výkonmi na hracej ploche presvedčila všetkých, čo rozhodli o jej výbere. Nakoniec, ako sa priznala, má doteraz za sebou jeden z najúspešnejších futbalových ročníkov. Zatiaľ ešte nikdy nerozmýšľala nad svojím hráčskym vzorom, ale priznáva sa, že by sa s futbalom chcela dostať vyššie. Povedala, že má za sebou asi najúspešnejšiu sezónu. S kým sa jej hralo najlepšie, to ani pri najlepšej vôli nevie zhodnotiť, lebo v kolektíve nehrávala stabilne iba na jednom poste.

 STELA SEMANOVÁ (Partizán Bardejov/Tatran Prešov)

(útočníčka, záložníčka - nar. 30. 4. 2001)

Jej materským klubom bol OFO Lipovec, kde ju viedol tréner Juraj Petrík a aj jemu vďačí, že sa postupne dostala do 1. FC Tatran Prešov a Partizána Bardejov, takže na tejto úrovni sa Stele páčili boje a prvé priečky v I. a v II. lige. Pokiaľ ide o ňu, snaží sa podávať také výkony, aby tréner bol spokojný. S herným prejavom nemala problémy, hoci na druhej strane ju mrzelo, že sa Partizánu nepodarilo obhájiť titul a získať Slovenský pohár. Za svoj vzor považuje Švéda Zlatana Ibrahimoviča, lebo hrá nekompromisne a je nenahraditeľný. A samozrejme, nemôže zabudnúť ani na ocka Mareka Semana, ktorý jej dal z futbalu po všetkých stránkach veľa a doviedol ju k tejto peknej hre. Pochopiteľne, ako každý, aj ona chce na ihrisku vynikať v tomto peknom a zaujímavom kolektívnom odvetví a jej prirodzeným snom je hrať v niektorom zahraničnom klube.

MONIKA HAVRANOVÁ (Partizán Bardejov)

(útočníčka - nar. 4. 4. 1997)

Pod taktovkou trénera Františka Komoru začínala s futbalom v FK 1928 Jasenie a potom sa jej osud spojil s Partizánom. Vyzdvihuje bojovnosť, ktorá vládne v oboch našich najvyšších súťažiach, ale na druhej strane jej chýba viac kvalitnejších družstiev. Jej sa v zápasoch zvyčajne darilo, takže aj vďaka ním sa dostala do úspešného hľadáčika Jedenástky roka. V doterajšej kariére to bola jej najúspešnejšia sezóna. Napokon, po jesennej časti obsadilo družstvo najvyšší stupienok. Aj vďaka tomu, že si na ihrisku rozumeli najlepšie s Nikolou Vagašskou a dobrá spolupráca priniesla vždy úspech, čo sa potvrdilo aj v tomto prípade. Netají, že má tiež svoj vzor. Je ním Cristiano Ronaldo, pretože má obrovské schopnosti, je najlepší. A jej budúcnosť? Rád by tiež raz hrala v zahraničí.

LENKA WIENEROVÁ (TJ Lokomotíva Košice (FC Košice)

(útočníčka - nar. 23. 4. 1988)

S futbalom začínala v Olympii Košice, kde jej prvým trénerom bol Juraj Kolesár, a odtiaľ sa dostala do Lokomotívy, kde si už skúsila  I. i II. ligu. V týchto súťažiach sa jej páčila vyrovnanosť, ale na druhej strane aj väčšia divácka kulisa a kvalitnejšie výkony rozhodcov. To, že sa dostala do Jedenástky roka, s tým vôbec nerátala, preto ju nominácia prekvapila i potešila. Vie, že dostala objektívne hlasy a každý jeden si veľmi váži. Domnieva sa, že i v Loky sú ešte dievčatá, ktoré by si zaslúžili byť medzi najlepšími, ale o tom rozhodujú iní. Vysoko si cení aj výkony svojho kolektívu, lebo jedna hráčka hrala za druhú. A vzájomná pomoc je sila tohto kolektívu. Na druhej strane nik nerátal s odstúpením Tatrana Prešov zo súťaže, čo všetkých prekvapilo. Futbalový vzor nemá, ale chcela by sa venovať futbalu tak dlho, ako to pôjde. A hlavne, aby sa jej vyhýbali zranenia.



Aj talent má hviezdu

DOMINIKA BEREŠČÁKOVÁ (Partizán Bardejov)

(stredná záložníčka - nar. 2. 4. 2003)

Ako muži, tak aj ženy majú radosť, keď sa v ich radoch objaví niekto s prívlastkom naša budúca nádej. To zaiste každého poteší, lebo tu je šanca, že športová rodina sa výkonnostne rozrastie a prinesie na futbalové trávniky ďalšiu inšpiráciu, radosť i potešenie, že sa o slovo hlásia aj u nás ďalšie talenty. Jednou z nich je aj mladá 165 cm vysoká Dominika Bereščáková z klubu Partizán Bardejov BŠK, ktorá už neraz upútala sľubnou hrou v stredovej formácii.

V tomto materskom klube sa Dominika dostala do rúk trénera Jozefa Mateja a prejavuje sa veľkou chuťou do hry. Aj preto ju tešilo, že si mohla vyskúšať svoje umenie v dvojkolovej dorasteneckej ligovej konfrontácii WU 19 každý s každým. Chýba jej však to, že svoje zápasy hrajú bez asistentov rozhodcu, čo je len na škodu hry a všetkých, čo sú na ihrisku. “Myslím si, že som mala vydarenú sezónu. Možno aj tým, že som si herne rozumela so spoluhráčkami počas zápasu na trávniku. Nepríjemne ma prekvapilo iba súperenie s Myjavou, ktorej sme podľahli na jej pôde. Zo súčasných veľkých futbalových hviezd sa mi veľmi páči Lionel Messi, lebo jeho výkony v barcelonskom drese sú obdivuhodné a inšpirujúce. Aj preto sa chcem vo svojom úsilí pokračovať, hráčsky sa na ihrisku zdokonaľovať a rozvíjať aj v nasledujúcom období.”

image
Prečítané: 650x