Solídne podmienky neprilákali adeptov

10.07.2018, Šéfredaktor
J. Galko vstúpil dva razy do tej sabinovskej rieky, vypomstilo sa mu to

Pre sabinovský futbal bol minulý ročník smutný. Kolektív MFK Slovan vypadol z najvyššej regionálnej súťaže a prehral aj mikrosúboj so Svitom o poslednú a predposlednú priečku. Problémy, ktoré sa hromadili dlhší čas, vyvrcholili potácaním sa v jarnej časti a pohroma bola neodvratná.

image

Trénerovi Jaroslavovi Galkovi nebolo pri spätnom pohľade veľmi do reči, čo bolo pochopiteľné. Predtým pri prvej misii v tomto klube sa mu podarilo odvrátiť pohromu, teraz to už bolo nemožné a viac by nedokázal za daných okolností zrejme ani hociktorý renomovaný svetový kouč. Poviem pravdu, v zime som aj uvažoval, že skončím svoje pôsobenie, ale kvôli Martinovi Kapraľovi, ktorého som sem dotiahol, som to nechcel urobiť. A či to nebola chyba, že som dva razy vstúpil do tej istej rieky? Nuž, pochádzam z tejto lokality, začínal som tu, dostal som sa odtiaľto do veľkého futbalu. Najprv moje pôsobenie bolo vydarené, lebo som mužstvo zachránil, avšak z roka na rok to prestávalo fungovať.“ Čo bolo podľa vás hlavným dôvodom vypadnutia? Nuž, nebolo s kým hrať, zostalo len pár hráčov. Nanajvýš piati spĺňali z toho treťoligové parametre, zvyšní mladíci z dorastu sa musia ešte mnohému podučiť.“ J. Galko naznačil, že mal v úmysle získať pred jarnou aj ďalších hotových hráčov, no nevyšlo to. Sám som na to nemal silu a z vedenia – pokiaľ aj nejaké je – mi nepomohol nikto. Všetko som robil sám a nikto sa nezaujímal, či ideme na zápas siedmi. Bolo to naozaj všetko vyslovene amatérske, nie na úrovni tretej ligy.“ Podľa už bývalého lodivoda v Sabinove nebol problém v peniazoch a vytvorených podmienkach. Všetko bolo na dobrej až veľmi dobrej úrovni, no hoci som oslovil kopec hráčov v zimnom období, nikto nechcel prísť. Až na Kapraľa a Maníka, ktorý bol však dlhodobo zranený.“

Nuž, hráčska bieda vyústila až v také paradoxy, že na niektoré stretnutia nebol poruke ani taký počet, aby sa dala vytvoriť základná jedenástka. Pred Lipanmi to bolo najhoršie, k dispozícii som mal sprvoti iba sedem jednotlivcov, takže som musel osloviť primátora mesta, čo s tým...“ Je to aj paradox: na jednej strane solídne zázemie klubu, na strane druhej nezáujem obliecť si dres. V zime som oslovil všetkých, čo odišli zo Šarišských Michalian, dovedna tucet adeptov, lenže väčšina uprednostnila nižšie súťaže.“ Ako naschvál, aj daktorí z kmeňových hráčov mali zranenia – Bašista či Sochovič - navyše niektorí sa porúčali... Pôvodne sa dalo rátať približne s jedenástimi výkonnostne primeranými borcami, ale po absenciách sa tento počet rapídne scvrkol. Preto som nerobil žiadnu vedu z výsledkov, lebo viac sa jednoducho dosiahnuť nedalo. Azda s výnimkou duelu s Rožňavou, ktorá tiež prišla oklieštená. Lenže mančaft naozaj nemal na to, aby sa pasoval so cťou v tretej lige, bolo to nanajvýš na štvrtú ligu.“

Nuž, ktovie, či sa Sabinov pozviecha a zabojuje o postup, alebo bude len vegetovať v nižšej súťaži, prípadne spadne ešte hlbšie? Aj Humenné sa ocitlo až v piatej lige, muselo sa dostať až na dno, aby sa vyštveralo hore. Ktovie, či to nebude aj prípad Sabinova. V prvom rade treba pracovať systematicky a cieľavedome s mládežou, hoci táto cesta je dlhá - na niekoľko rokov. Predtým boli na scéne hlavne odchovanci, teraz sa však nehrnú do materského klubu. Buď zamieria do nižšej ligy alebo mieria vyššie. Nie je to iba sabinovský problém, ale mnohých klubov v regionálnych zápoleniach,“ dodal J. Galko, ktoré aj s odstupom času mrzí, že okresné mesto nemá už zastúpenie v III. lige.


 

Prečítané: 564x