Nezlomnosť gradovala vo finiši duelov

05.12.2017, Šéfredaktor
Prekvapenie v podaní Plavničanov spočíva v charaktere mužstva

Rozhodne medzi najväčšie prekvapenia najvyššej regionálnej súťaže patrí umiestnenie Plavnice po jesennej časti. To, že FK Družstevník nazbieral rovnaký počet bodov ako Lipany a figuruje na štvrtej pozícii, nepredpokladal asi nikto. A zrejme ani v samotnom klube a tíme. Je to iste aj dobrá vizitka práce nového trénera Róberta Petruša, s ktorým sme sa obzreli za uplynulými vystúpeniami.

image
Autor: Jaro Dlhý
Zdroj: Jaro Dlhý

Trošku sme zabŕdli aj do skutočnosti, či sa dá hovoriť o nejakých postupových ambíciách. „O postupe u nás nikto neuvažuje a nehovorí, ale po takej dobrej jeseni bolo by škoda, keby mužstvo zaspalo na vavrínoch a nechalo si šancu na historické umiestnenie ujsť pomedzi prsty. Preto urobíme na jar všetko, aby sme latku, ktorú sme si nastavili dosiaľ, neskôr nepodliezli.“ Je zaujímavé, že v lete nenastala takmer žiadna obmena v kádri, skôr niektorí odišli ako prišli (kouč si vytypoval akurát Novotného), ale predsa je účinkovanie diametrálne iné. Čím si to možno vysvetliť?  „Nemal som žiadny zázračný prútik, chlapci však pochopili to, čo od nich chcem a v letnej príprave začali poctivo zaberať a od zápasu k zápasu uverili tomu, čo chceme hrať. Mužstvo postupne nabralo sebadôveru, psychicky zosilnelo a presvedčilo sa, že sa môže naozaj porovnávať so silnými tímami v súťaži. Išli sme od zápasu k zápasu, neriešili sme to, kde sme v tabuľke.“

Z prvej osmičky  dali Plavničania najmenej gólov. Zdá sa, ako keby lodivod forsíroval skôr vracanie sa dozadu ako aktivitu smerom k súperovej bráne. „V druhom kole sa zranil kanonier Kristián Tináth, ktorý bol kľúčovou postavou v našej ofenzíve. Jeho góly nám značne chýbali. Museli sme hľadať náhradu na hrot a improvizovať. Preto sme aj kládli dôraz na defenzívnu prácu a vedeli sme, že nejaký gól strelíme. Uvedomili sme si, že prvoradé bude neinkasovať.“ Možno aj to vysvetľuje skutočnosť, že tento tím je remízovým kráľom (poltucet zmierlivých výsledkov) a po Stropkove najmenej prehral – len dva razy. „Ukázal sa charakter mužstva, išlo do každého duelu s tým, že chce vyhrať, nie remizovať. Veľa nerozhodných výsledkov bolo smoliarskych. Spomeniem vystúpenie v Prešove, zápas doma so Stropkovom, duel so Sninou. Boli to menšie skraty, ktoré sme mohli zvládnuť ešte lepšie, ale mali sme i šťastie. Trebárs vo Vyšnom Opátskom, kde nás domáci boli ako žito, ale ustáli sme to. Na druhej strane zverenci šliapali až do konca súboja, veľa gólov sme strelili v poslednej desaťminútovke. Ukázali sme tak kondíciu, silu a morálku. Hráči dokázali, že veľmi neradi prehrávajú, strácajú body.“

Typické bolo, že jeseň bola pomerne vyrovnaná, hoci niektoré úseky dopadli o čosi lepšie. „Sami sme nevedeli, ako zvládneme úvod, ale ten nám vyšiel, veď prvý raz sme prehrali až v šiestom kole. To mužstvu značne pomohlo k ďalšiemu rozletu. Potom prišlo o čosi menej výrazné obdobie, ale rýchle sme sa znovu oklepali a posledná fáza jesene dopadla excelentne. Hoci výkyvy vo výkonoch boli, ale na výsledkoch sa to až tak markantne neodrazilo. Spravidla sme niečo uhrali.“

A ako kormidelník vnímal súperenie doma a vonku?  „Súhlasím s názorom, že tímu sa niekedy v cudzom prostredí hrá lepšie než doma, lebo má viac priestoru a domáci otvárajú viac zadné dvierka. Máme tieto veci analyzované a disponujeme vhodnými rýchlostnými typmi. Vedeli sme preto rýchle preniesť hru. Pred našimi divákmi sme sa niekedy ťažšie presadzovali, ak hostia zaparkovali vo vlastnej šestnástke. Lenže kvalitné mužstvo si musí vedieť poradiť aj s takou taktikou rivala,“ dodal R. Petruš a naznačil, že viac zápasov v podaní jeho zverencov bolo kvalitných, lenže predsa vypichol výhru and Vranovom. „Tento úspech si veľmi vážim, súper bol dominantnejší, mal prevahu, ale chlapci bojovali, nechali srdiečko na ihrisku a až do konca verili, že obstoja, čo sa nakoniec aj podarilo.“

 

Prečítané: 254x
Zväzové novinky