Nebol by proti, keby sa už ďalej nehralo

Ostatné dve merania síl treťoligovým futbalistom Giraltoviec absolútne nevyšli. V predminulom kole inkasovali v Plavnici  tri góly, naposledy doma im zase Vyšné Opátske nastrieľalo štvorku. Na druhej strane hráči MFK Slovan sa v koncovke ani raz nepresadili . Giraltovčania čakajú na výhru poriadne dlho, naposledy sa z nej tešili v 21. kole, keď na vlastnom ihrisku porazili tesne v derby Svidníčanov, lenže odvtedy uplynulo bezmála pol druha mesiaca.

image

Čo sa deje, že v piatich zápasoch po sebe mužstvo vedené Jozefom Košútom nedočiahlo na tri body a dva razy v domácom prostredí prehralo? Je za tým nejaká herná kríza, únava? Nuž, v prvom rade treba brať do úvahy, že káder nie je kompletný a podchvíľou nejakí hráči chýbajú. Aj minulú sobotu tomu tak bolo.

„Zase nám chýbali niektorí zranení jednotlivci, Digoň, obaja Dvorjakovci, Tomko a okrem to už po pár minútach sa zranil  ďalší hráč. Šancu dostali štyria dorastenci,“ rozhovoril sa kapitán tímu Lukáš Vojta. Do prestávky bol zápas ešte ako-tak vyrovnaný, ale po zmene strán prišli veľké chvíle hosťujúceho Bandžucha. Najprv sa presadil hlavou po rohovom kope, v priebehu nasledujúcich desiatich minút pridal ešte dva góly a svoje strelecké chúťky umocnil štvrtým zásahom tesne pred koncom. Takže podľa všetkého, hoci ide o kanoniera, predsa si hostitelia nedali naňho dostatočný pozor a nechali ho zakončovať ako sa mu ráčilo. „Pri prvom zásahu sme ho nechali voľného, potom som urobil chybu ja, nechal som sa predskočiť, súper získal loptu a druhý raz skóroval. Zaváhal som, mal som loptu odkopnúť alebo ju dať brankárovi.“

Podľa L. Vojtu do prestávky napriek dobrej pasáži hostí predsa domáci ešte stačili udržiavať bezgólový stav. Všetko sa na ich hlavy zosypalo po zmene strán. „Neviem, či sme už nevládali alebo čo. Nejaké akcie sme mali, ale už sme sa nedokázali spamätať z nepriaznivého stavu a tak sme  ani zápas nezdramatizovali.“ To, že Giraltovčania nie sú vo svojej koži, dokumentujú aj predošlé výsledky, pričom hlavne ten v Pušovciach na pôde beznádejného účastníka súťaže, kde uhrali len bezgólovú remízu, bolela. „Hrali sme na jednu bránu, ale aj tak sme z toho nič nevyťažili,“ uviedol L. Vojta, ktorý nosí kapitánsku pásku pri absencii Matúša Digoňa (ten mužstvu výrazne chýba). V sobotu to teda nebola preňho veľmi príjemná rola. „Aj také zápasy sa vyskytujú, treba to vedieť stráviť a poučiť sa.“

Priaznivci Graltoviec s rozpakmi registrujú, ako sa ich tím postupne v tabuľke prepadáva nižšie a nižšie a momentálne mu patrí pozícia v strede pelotónu. Zjavne bilancia v jeseni a na jar má diametrálne iné parametre. Všetko nasvedčuje tomu, že kolektív si želá, aby bol čím skôr koniec . „Ja osobne by som nedbal, keby sa už teraz ďalej nehralo,“ vystihol pesimistickú nápadu L. Vojta. Nuž, nedá sa nič robiť, treba ešte zabojovať, zdvihnúť hlavy, lebo v tomto ročníku sú na programe ešte tri kolá a Giraltovčania sa predstavia okrem iných aj na ihrisku Trebišova. V každom prípade by liečivou masťou na ich ubolené duše bolo  víťazstvo. Čím skôr príde, tým lepšie pre sebavedomie tohto tímu.

Prečítané: 661x
Zväzové novinky