Možno Tatranu zachráni kožu reštart

15.05.2018, Šéfredaktor
M. Luberda nechce byť generálom po bitke

Dobojované! Napriek tomu, že prvoligisti Tatrana Prešov ešte absolvujú rozlúčku s ročníkom aj s elitnými zápoleniami v záverečnom kole vo východoslovenskom derby s Michalovcami, predsa je už jasné, že to nebude veselá labutia pieseň. Skôr clivá, nostalgická, ponurá. Zelenobieli si balia prvoligovú miestenku a musia si ju minimálne na rok uschovať. Nezvládli totiž predposledné vystúpenie v Senici, po ktorom nebolo Šarišanom do reči. S odstupom niekoľkých hodín sa však triezvo pozreli na dianie a zápory i plusy, ktoré ich sprevádzali.

image

Akýmsi nepísaným hovorcom bol – akože inak – kapitán tímu Martin Luberda. Ten priznal, že po nočnom návrate zo soboty na nedeľu sa mu neľahko zaspávalo, lebo hlava bola nabitá emóciami a dojmami. „Žiaľ, dopadlo to tak, ako to dopadlo, už s tým nič nespravíme,“ rozhovoril sa tento robustný stopér. Inak, pred piatimi rokmi, keď Šarišania tiež vypadli z najvyššej súťaže, bol tento odchovanec Tatrana členom širšieho kádra, no v záverečnom  stretnutí, v ktorom sa spečatil osud východniarov, nebol na súpiske. „Neviem, či som náhodou nebol vtedy po operácii kolena.“ Aj vtedy aj teraz teda definitívu pre Prešovčanov spôsobilo jedno stretnutie, hoci zakolísaní v predošlom priebehu bolo viacero. Stále však šanca žila, no hráči Tatrana akosi nedokážu zvládnuť kľúčové duely o bytie a nebytie. „Je zradné spoliehať sa na jeden duel, mali sme zabrať v iných súbojoch, ktoré nás doteraz mrzia, že sme ich nezvládli. Spomeniem merania síl s Nitrou, ale aj so Senicou, veď v dvoch vzájomných dueloch sme nad ňou viedli a ani raz sme nevyhrali. Nielen vtedy, ale i naposledy nám chýbal kúštiček šťastia, lenže na to sa vyhovárať nemôžeme. Inak, mňa osobne najviac škrela strata s Nitrou. Viedli sme nad ňou 2:0, ale ani nám to nestačilo. Takže štyri zápasy – po dva s oboma spomínanými súpermi -  nám zlomili väzy.“

Kapitán Tatrana si stojí za prístupom spoluhráčov aj naposledy v Senici. „Už v tréningoch sme urobili maximum a rovnako tak v zápase. Žiaľ, svoju rolu zohrali i iné vplyvy, o ktorých by som nechcel bližšie hovoriť. Domáci boli lepší a viac na lopte azda len v dvadsiatich minútach prvého polčasu, ale druhý polčas bol v našej réžii, lenže šance sme spackali.“

Prešovčania vedia, že sa už nemôžu spoliehať na vyššiu moc a niečo nepredvídateľné, čo by im mohlo zachrániť kožu. Zaujímal nás názor M. Luberdu na to, či Tatran mal hráčov, ktorí si I. ligu zaslúžia. „Sú tu šikovní chlapci, možno to však bolo treba nejako inak doplniť, poskladať káder, lenže nechcel by som byť generálom po bitke.“ Bola rozhodujúca jeseň alebo pre jar pre osud tímu? „Myslím si, že na jar sa to všetko zmrvilo, pred vstupom do druhej fázy sme mali solídnu východiskovú pozíciu. Lenže mnoho remíz nás stálo viac bodov. Možno je niekedy  lepšie prehrať jeden duel a vyhrať dva ako štyri razy po sebe remizovať.“ M. Luberda vojde teda neslávne do histórie ako kapitán, ktorý sa ocitol so svojou loďou na dne. Poznačí vypadnutie nejako fungovanie futbalu v tomto klube? „Neviem, v tejto chvíli môžem povedať iba toľko, že ako odchovanec Tatrana mám veľmi blízky vzťah k týmto farbám.“ Nuž, tento bek si pamätá na ostatný návrat mužstva do I. ligy a naznačil, že by bolo fajn, keby sa čím skôr spomienky na podobnú parádu oprášili. „Život prináša rôzne situácie, človek je raz hore, potom zase dolu, ako my teraz. Ktovie, možno to pomôže pre budúcnosť klubu a možno dôjde k nejakému reštartu. A možno si aj niektorí ľudia uvedomia, že futbal by sa mal robiť inak. Čas ukáže, ale som presvedčený, že Prešov sa postupne pozviecha zo starostí.“

Prečítané: 448x