Kmeť medzi žrďami ešte rukavice neodkladá

Zákon času sa vraj nedá oklamať. Na rozdiel od niektorých iných pravidiel, paragrafov a zákonov. Preto pravidelne fanúšik sleduje, ako sa hráči po dovŕšení istého veku sťahujú do nižších súťaží a pozvoľne sa tak dostávajú aj do zabudnutia. Neplatí to však pre všetkých. Sú borci, ktorí  boli osobnosťami, sú nimi a určite budú až do športového dôchodku. To je prípad i Petra Štefanika. Prednedávnom udivoval svojimi zákrokmi vo farbách  Giraltoviec v najvyššej regionálnej súťaži, od jesene tohto ročníka už háji svätyňu štvrtoligových Kračúnoviec v skupine Sever.

image

 Vyzerá to tak, že je v tíme OFK Tatran spokojný a nikam sa nezberá. „Zostávam, kam by som odchádzal? Všetko nasvedčuje tomu, že by som tu aj ukončil svoju kariéru. Hoci nehovorím, že už  pomýšľam na to, že rukavice zavesím na klinec. Pokiaľ budem zdravý a neopustí ma elán, tak chcem chytať,“ rozhovoril sa ostrieľaný gólman, ktorý v tomto roku dovŕši 41 rokov, no vyzerá to tak, že ešte dlho chce znepríjemňovať život zakončovateľom. Bodaj by nie,. Má na to všetky predpoklady, ovláda brankársky kumšt do posledného „puntíku“, má v sebe dostatok vôle a chuti. Vypracoval sa medzi najlepších strážcov svätyne v regionálnom amatérskom futbale, nie div, že pred časom figuroval aj v jedenástke VsFZ. To, že po odchode z treťoligových Giraltoviec zakotvil v neďalekých Kračúnovciach, nie je náhoda. „Tu som začínal s futbalom, od malička som pôsobil v bráne, dostal som sa cez dorast do áčka a potom som odišiel. A po akom čase som sa vrátil do Kračúnoviec? Azda po sedemnástich-osemnástich rokoch,“ podotkol P. Štefanik. Vraj ho nemrzí, že opustil III. ligu, hoci určite by na ňu mal i výkonnosť. „Mám už svoj vek a tak som usúdil, že treba uvoľniť miesto mladším, nech sa uchytia. Okrem toho v predošlých rokoch som neraz počul od činovníkov Kračúnoviec slová o tom, že by som sa už mohol konečne vrátiť do materského klubu a tam skončiť kariéru. Nehovorím, že by som si na tretiu ligu netrúfol, koniec koncov medzi týmito súťažami až taký rozdiel vo výkonnosti nie je, hoci, pravdaže, medzi regionálnou elitou je to predsa o čosi náročnejšie v tréningovom procese i v zápasovom dianí.“ Nie je bez zaujímavosti, že Peter Štefanik a Jozef Motýľ, tréner OFK Tatran, sú niekdajší spoluhráči. „Začínali sme spolu, sme rovesníci, a teraz sme sa zase stretli. Určite je to dobré, že máme dlhoročný vzťah, navzájom si tiež pomáhame. Niektoré veci spolu aj konzultujeme v záujme dobrej veci.“

 Niet pochýb, že práve pričinením tohto brankára Kračúnovčania sú na tom  po prvej časti ročníka veľmi dobre. „Futbal je vec kolektívu, zišla sa dobrá partia a to je dôležité. Chlapcov poznám, partia je kvalitná. Niekedy som chlapcov musel aj usmerniť či použiť kritickejšie slovo, ale to všetko v záujme dosahovania dobrých výsledkov a vyhýbania sa nejakých zbytočných chýb,“ odbil poznámku s nasmerovanou chválou za svoje výkony P. Štefanik. V každom prípade aj kouč riekol, že tento matador podával kvalitné výkony a udržal si svoje meno, svoj predošlý kredit. Na svoj nedávny klub nezabudol, chodí na stretnutia Giraltovčanov, so svojimi bývalými spoluhráčmi je v častom kontakte a aj teraz sa stretávajú, keďže Kračúnovce chodia na tréningy k susedom. A akú má motiváciu tento kmeť? „Keby mi to pracovné zaradenie dovoľovalo, viac by som sa venoval podpore mladých brankárov. Uvidíme neskôr, možno sa naskytne časove menej náročná práca a budem sa môcť podieľať na formovaní mojich nasledovníkov. To ale neznamená, že by som sa chcel postupne stať trénerom, skôr ma láka orientácia na výchovu brankárskej omladiny. Tejto činnosti by som sa vôbec nebránil,“ dodal Peter Štefanik.