Zlomili nepísané pravidlo

Svidníku vyšla proti Vranovu aj odveta

Hovorí sa, že koniec dobrý – všetko dobré. To platilo pre tie tímy, ktoré sa v rozlúčkovom zápase jesennej časti presadili. Medzi tieto kolektívy sa zaradili aj svidnícki treťoligisti, ktorí  sa v záverečnom stretnutí na vlastnej pôde tešili zo zisku troch bodov v súperení s Vranovom. Výhra bola síce najtesnejšia, ale mohla byť vyššia, keby domáci premieňali šance. Nakoniec im tŕň z päty vytiahol Pavol Cicman, ktorý strelil po pár minútach diania jediný gól stretnutia.

image

Mimochodom, tento hráč bol v záverečných dueloch v streleckom laufe, dokázal skórovať v štyroch dueloch po sebe. Aj jemu teda spoluhráči v drese 1. FK vďačia za to, že budú zimovať na lichotivej pozícii. Hostiteľov nabudilo aj to, že v predošlom vystúpení tiež pred vlastnými divákmi obstáli naplno a pokorili v tradičnom derby Stropkovčanov. „Nuž, je to stále typické derby, hoci už mnohí hráči sú cudzí, nie odtiaľto, ale z Prešova či Bardejova, ale aj tak toto meranie síl má sústavne špecifický náboj. Určite nás úspech povzbudil. Pravdu povediac nepísané pravidlo hovorí o tom, že dva razy po sebe je náročné vyhrávať, ale zlomili sme to a  dokázali  obstáť,“ podotkol kapitán Svidníka a asistent trénera Ladislav Harakaľ.

Svidníčanom sa v jeseni proti Vranovčanom darilo. Vyhrali v prvom kole u súpera aj v odvete. „Myslím si, že prvý vzájomný zápas bol náročnejší, lebo domáci sa prezentovali výborným výkonom, ale nepremieňali možnosti, čo bolo naše šťastie. My sme naopak skórovali a dokázali sme udržať priaznivý priebeh až do konca aj vďaka vylúčeniu protihráča.“ Mimochodom, vtedy skóroval rovnako Cicman a ďalšou zaujímavosťou je, že Vranov  mal i tentoraz vylúčeného jednotlivca, čo mu iste sťažilo situáciu. „My sme si to tiež skomplikovali tým, že sme zahodili niektoré tutovky, ktoré sa vyskytli v prvom i druhom polčase a mali ich Cicman, Paňko či Sova, ale Makó v bráne Vranov nás vychytal.  Preto to potom  bolo dramatické až do konca. Terén bol náročný, mokrý, všeličo sa mohlo prihodiť, ale našťastie sme tesný náskok  nestratili.“ Hostia neboli príliš nebezpeční pred bránou Svidníka a možno aj preto nedosiahli lepší výsledok. „Vranov má kvalitný tím, hovorilo sa pred súťažou o tom, že chce ísť na postup a z toho dôvodu sme sa i obávali tohto zápasu. Navyše sme nemali veľa hráčov poruke, lebo niektorí sú zranení a iní zase napriek očakávaniu neprišli na výpomoc z Bardejova, ktorého sme farmou. “

 Záver jesene zastihol Svidníčanov v solídnej forme, výnimkou bolo vystúpenie na pôde V. Opátskeho. Tento duel bol možno zlomový. „Myslím si, že sme sa už zohrali a situácia v kádri sa stabilizovala, nemenila sa tak výrazne zostava. Celkove ale chlapci makali, zlepšovali sa a to sa premietlo do viacerých dobrých výsledkov.“ Takže by ste aj privítali, keby sa pokračovalo v súťaži? „Možno aj áno, pokiaľ si dobre spomínam, aj pred rokom to bolo podobné. Takže keď sa už konečne rozbehneme,  príde záver sezóny,“ usmial sa L. Harakaĺ a dodal: „Na druhej strane treba si už odpočinúť, doliečiť  zranenia,  navyše poveternostné podmienky nie sú už najlepšie, i terény boli čoraz horšie,“ dodal jeden z trénerov Svidníka, ktorý si povzdychol, že hoci na zápasy chodilo pomerne dosť hráčov, horšie to bolo s tréningovou dochádzkou. „Pokiaľ niektorí nemohli prísť, tak sme museli improvizovať, ale to je rovnaké asi u všetkých účastníkov.

Prečítané: 174x
Zväzové novinky